Биография Маши Халямовой (на словацком языке). Фото поэтессы

Оригинал материала

MAŠA HAĽAMOVÁ

28.8.1908 Blatnica – 17.7.1995 Bratislava

Narodila sa 28.8.1908 v Blatnici. Ako dieťa vyrastala v rusofilskom prostredí. Ľudovú školu vychodila v Martine (1914-1916) a v Starej Pazove v Juhoslávii u Textorisovej, rodáčky z Blatnice. Nižšie triedy gymnázia navštevovala v Martine (1919-1922) a v Bratislave (1923-1924), skadiaľ prešla na obchodnú školu (1925). V rokoch 1929-1930 absolvovala kurz francúzštiny v Paríži. Od roku 1926 pracoval ako úradníčka v Novom Smokovci, kde sa vydala za MUDr. Jána Pullmana, a do manželovej smrti (1956) žila na Štrbskom Plese. V rokoch 1957-1958 pracovala vo vydavateľstve Osveta v Martine, od roku 1959 v bratislavských Mladých letách. Od roku 1973 žila na dôchodku v Bratislave. Roku 1983 jej udelili titul národná umelkyňa. Zomrela v Bratislave v roku 1995.

Už ako študentka uverejňovala preklady z ruskej poézie v Slovenskom denníku, neskoršie (od roku 1925) vlastnú tvorbu v literárnych časopisoch (Slovenské pohľady, Živena, Elán). Jej kvantitatívne neveľké básnické dielo sa v kontexte medzivojnovej literatúry vyníma osobitým rukopisom. Bez podľahnutia inšpiráciám sveta a exotických diaľok dôsledne rozvíjala domácu tradíciu symbolizmu (I. Krasko), ktorú tvorivo konfrontovala s ozvenami poprevratovej sociálnej poézie (J. Wolker). Jej debut Dar (1928) bol pre kritiku i čitateľskú verejnosť vítaným prekvapením. Spontánny talent autorky odišiel úskalia literátskych gest, aby sa upäl na analýzu trvalých ľudských hodnôt, na “poéziu srdca”, preklenujúcu dvojpólovosť nádejí a sklamaní, šťastia i utrpenia. V uvoľnenom verši svojskej dikcie vyjadrila intenzívny vzťah k prostým faktom svojho životného mikrosveta. Aj v ďalšej zbierke Červený mak (1932) ostala verná základnej významovej línii debutu. Melancholické motívy však v hojnejšej miere dopĺňa sociálny akcent, ktorý rozširuje medze jej intímneho okruhu (tatranská príroda, ľúbosť) a v baladickej forme sa stáva kľúčovým prvkom totožnosti autorky a diela, života a poézie. Tlmené dramatické akordy osobných motívov spolu s nesentimentálnym pohľadom na elementárne ľudské vzťahy prehlbujú významovú účinnosť Haľamovej básnického intimizmu, ktorý bol protikladný k dobovej móde rozpútaného sentimentalizmu. Zdalo sa že poetka dvoma zbierkami povedala všetko. No v reedícii oboch zbierok pod názvom Básne (1955) pribudol oddiel nazvaný Novšie básne, ktoré sporadicky písala v rokoch 1936-1943. Roku 1966 vydala tretiu zbierku Smrť tvoju žijem. Jej druhá časť Cyklus bez teba, inšpirovaná smrťou manžela, otvára novú kapitolu v autorkinom básnickom vývine. Tragické situácie v jej živote podnietili vznik poézie, ktorá je bez akéhokoľvek literárneho schematizmu a ornamentálneho rétorizmu. Haľamovej poézia tu dosiahla svoj umelecký vrchol. Motívy lásky a smútku sa stali významovým ťažiskom bolestného posolstva, adresovaného vlastnej samote, prežívanej uprostred kruhu spolucítiacich ľudí. Príchodom do vydavateľstva Mladé letá sa Haľamová dostala do styku s literatúrou pre deti a mládež a časom v nej uplatnila aj svoje tvorivé ambície. Proti leporele Hodinky (1966)vydala úspešnú prózu Petrišorka (1965), v ktorej sa prelína svet zvierat a ľudí na pozadí uzlových období národných dejín, Povstania a oslobodenia. Adekvátnosťou umeleckého podania sa vyznačuje aj adaptácia ľudovej rozprávky Mechúrik Košťúrik s kamarátmi (1962) a rozprávka O sýkorke z kokosového domčeka (1976). Maša Haľamová prekladala z ruskej, lužickosrbskej a českej literatúry adresovanej najmä deťom a mládeži (Z. Kriebel, J. Wolker, J Brézan, I. Olbracht. J. Drda, V. Sutejev a i.).

Dielo

Poézia
1928 – Dar
1932 – Červený mak
1966 – Smrť tvoju žijem

Próza pre deti a mládež
1957 – Svrček a mravci
1962 – Mechúrik Košťúrik s kamarátmi
1965 – Petrišorka
1966 – Hodinky, leporelo
1976 – O sýkorke z kokosového domčeka

Výbery z poézie
1955 – Básne
1964 – Dar
1968 – Červený mak
1968 – Komu dám svoju nehu
1993 – Čriepky
1998 – Nepokoj
2003 – Milému

Spomienkové eseje
1988 – Vyznania
1988 – Vzácnejšia než zlato
1993 – Čriepky (ilustroval Mikuláš Galanda)
2001 – Tatranské listy

Preklady diel pre deti a mládež
1968 – Ivan Olbracht: Biblické príbehy
1971 – Jan Drda: Zabudnutý čert