Село Блатница (Blatnica) – родина Маши Халямовой (Пулмановой). Фото поэтессы и места её рождения
Оригинал материала находится по адресу:
www.geocaching.com/seek/cache_details.aspx?guid=d6813dd3-ba2d-4e5d-b340-62423b757ee4
BLATNICA
Cache sa na uvedených súradniciach nenachádza, tie vás privedú do stredu Blatnice pred Pronayovskú kúriu. Obec sa nachádza v strednej casti Turca, leží pod úpätím Plešovice, ktorá tvorí predhorie Velkej Fatry. Na hornom konci dediny sa zacínajú doliny Blatnická a Gaderská. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1230, ked sa spomína dedina a hrad, ale stopy pravekého osídlenia sa datujú až do 3.tisícrocia pred n.l.. V Blatnici je dodnes zachovaných mnoho murovaných domov s velkými bránami (olejkársky typ) a typické turcianske drevené domy s kožovkou len medzi trámami stien.
Súradnice finalu sú N48°56,ABC’ a E18°55,DEF’.
Skrýša sa nachádza vo svahu Plešovice, kde sa v dobe bronzovej a halštackej nachádzalo významné hradisko. Zaniklo koncom 3.storocia nášho letopoctu, avšak dodnes sú viditelné stopy hlinených valových opevnení.
Väcšinu informácií získate na www.blatnica.sk, údaje D a F nájdete priamo v obci.

Historicky významný Blatnicky mec má aj svoje dvojca. Aká je telefónna predvolba do krajiny, kde sa našiel druhý podobný mec? Spocítajte císlice v predvolbe, odpocítajte 10 a máte císlo B.
V strede dediny sa nachádza barokovo-klasicistická kúria rodiny Pronayovcov z polovice 18.storocia (STAGE1). Od roku 1988 je v nej umiestnená expozícia Etnografického múzea v Martine a venuje sa životu a dielu významného umeleckého fotografa, filmára, etnografa, folkloristu a pedagóga Karola Plicku.
Spocítajte hodnoty rímskych císlic, „ukrytých“ v nápise, ktorý sa nachádza na kruhovom portikuse kúrie. Císlo D získate, ak doplníte rok 1D36, „skrytý“ v nápise.
V Blatnici dlho pôsobila prvá slovenská botanicka Izabela Textorisová. Okrem botaniky mala všestranné záujmy, venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii. Slovenská astronomická spolocnost na jej pocest pomenovala podla nej novú planétku, objavenú v roku 2004. Popísala viac než 100 nových rastlín a vo vedeckých kruhoch bola Textorisová považovaná za odbornícku najmä na flóru Turca, obcania v dedine však považovali jej osamelé vychádzky do prírody za podivínske rozmary.
V roku 1893 na vrchu Tlstá objavila dovtedy neznámy druh bodliaka, ktorý bol pomenovaný po nej. Spocítajte, kolkokrát sa nachádza písmeno „U“ v rodovom a druhovom latinskom názve tohoto bodliaka a dostanete císlo A.
Dalšou blatnickou rodáckou je poetka Maša Halamová, vlastným menom Mária Pullmanová. Narodila sa v rodine blatnického šafraníka. Patrí k najvýznamnejším predstavitelkám slovenskej poézie 20.storocia, jej dielo bolo preložené do 9 cudzích jazykov. Vo svojej tvorbe využívala symbolizmus, ale zároven aj volný verš. Debutovala básnickou zbierkou Dar, ale velmi známe sú aj jej knihy pre deti.
Doplnte dátum jej narodenia 2E.8.1908.
.
.
.
Medzi blatnických rodákov patrili aj bratia Daniel a Jaroslav Siakelovci. Na zaciatku 20.storocia emigrovali do USA. V roku 1920 bola americkými Slovákmi v Chicagu založená Tatra Film Corporation, ktorej úlohou bolo nakrúcanie filmov v starej vlasti. Jeden zo zakladatelov poveril bratov Siakelovcov zhotovením dlhometrážneho filmu Jánošík. Daniela ako kameramana, Jaroslava ako režiséra. Hlavného hrdinu stvárnil ceský divadelný herec Theodor Pištek. Samotný film sa natácal v Blatnici, v Gaderskej, Dedošovej a Blatnickej doline (kde vznikla aj cast druhého a tretieho filmu o Jánošíkovi). Na Slovensku mal film premiéru 3.1.1922 a Slovensko sa práve vdaka tomuto filmu zaradilo medzi prvých 10 krajín, ktoré vyrobili dlhometrážny nemý hraný film.
V roku 19C5 bol film Jánošík zapísaný UNESCOm do svetového kultúrneho dedicstva.
Nedaleko kúrie sa nachádza pamätník udalosti, ktorá sa odohrala na tomto mieste (STAGE2). Nájdite ho a zistite císlo F v dátume 23.júna 194F, kedy sa spomínaná udalost stala.